Pohyb je liek – ukážka z knihy

Pohyb je liek – ukážka z knihy

Treba si cviky upravovať tak, aby pri nich bol vždy rovný chrbát s cieľom spraviť ich neskôr korektne aj bez pomoci?

Postúra je návyk, my nie sme zvyknutí držať naše telo tak, ako by bolo treba. A aká je najhoršia postúra? Nie sedenie, nie státie. Ale tá, v ktorej sme príliš dlho. Andreo Spina, tvorca konceptu funkčného rozsahu pohybu, povedal, že je okej mať guľatý chrbát desať minút, ak sa potom vystrieme. Ak sme však v ňom osem hodín denne desiatky rokov, nie je to úplne fyziologické. Naša chrbtica sa má vedieť správať na základe podmienok.
Hovorí sa, aby sme mali stále vystretý chrbát. Ak sa však chcem predkloniť, nemôžem sa tváriť, že mám roxor v zadku. Ak by sme sa nemali vedieť predkloniť, evolúcia nám nedá 33 stavcov. Iné je, keby sme behali alebo nosili vedrá s vodou s ohnutým chrbtom, to by sme si nadmerne namáhali medzistavcové platničky. Chrbtica má byť raz ohybná, inokedy zasa pevná. Všetko podľa nárokov na pohybovú úlohu, ktorú chceme vykonať.

Treba robiť drep len do takej hĺbky, do akej dokážem udržať rovný chrbát?

Problémom drepu je viac mobilita členka ako chrbát. Ak členok nie je mobilný, drep viem spraviť len cez flexiu chrbta. Telo si hľadá cestičky, ako vykonať pokyn, ktorý znie: ideme zadkom dole. Keď však nemá dostatočnú výbavu, nejako si to prispôsobí. Spraví to kompenzačným mechanizmom, čo do určitého času nemá následky, ale ak sa to tak robí niekoľko rokov, treba chodiť na obstreky a nosiť bedrový pás, lebo človeka trikrát za rok sekne v krížoch. Prečo? Lebo chrbát namáhal do ohybu.
Udržať neutrálne postavenie chrbtice pri cvičeniach je veľmi dôležité, aby zostala zdravá. To však neznamená, že by stále mala byť rovná, nemusíme ju mať ako podľa pravítka.
Spodné driekové stavce majú veľkú plochu, rotovať sa dokážu len minimálne. Hrudné stavce sú stavané na flexiu aj rotáciu – rotovať sa teda máme tam, nie na drieku. Posledná časť je sedem krčných stavcov, ktoré sa tiež môžu rotovať, aby sme sa vedeli na ulici pozrieť, či ide auto.

Prečo ste mi pri cvičení dávali pridržiavať si pozdĺž chrbtice násadu na metlu?

Lebo naše telá prestávame vnímať také, aké naozaj sú – senzomotorika je na mizivej úrovni. Preto ste dostali pomôcku ‑ tyčku ‑, a povedal som vám, že hlava, chrbát a zadok by sa jej mali dotýkať. A to vás nútilo byť vystretý. Ľudia nevedia, ako byť vystretí, pre mnohých je vystretie guľatý chrbát. Tak dlho v takej polohe sedia v kancelárii, že svoje telo a jeho postúru vnímajú inak.

Aké sú cviky na chrbát? Zhyby?

Nie. Chrbát sa cvičí pri každom cvičení, pri ktorom je človek vystretý. To je aj podstata funkčného tréningu – nezáleží mi na tom, akú záťaž zdvihnem, ale ako pri tom vyzerám. Ak sa človek sústredí na to, ako pri cvičení vyzerá, je to dva v jednom – pracuje na posturálnom systéme a aj na tom, čo v prvom pláne chcel cvičením dosiahnuť.

Tomáš Mihalík
Health&Performance